5. máj – Deň hygieny rúk

5. máj – Deň hygieny rúk

Zdravie je v čistote našich rúk

Svetová zdravotnícka organizácia prostredníctvom 5. mája – Dňa hygieny rúk, upozorňuje na nutnosť dbať o čistotu rúk nielen v bežnom živote, ale aj v nemocničnom prostredí. Až 80% infekcií v podobe hepatitídy typu A, salmonelózy, rôznych hnačkových a respiračných ochorení sa šíria prostredníctvom špinavých rúk. V nemocnici je približne 60 % nozokomiálnych nákaz prenesených práve rukami personálu. V rámci prevencie je preto hygiena rúk a dezinfekcia prvoradá.

Čisté ruky zachraňujú životy

Rôzne formy karantén či spaľovanie mŕtvol značí, že už v 18. storočí si ľudia uvedomovali dôležitosť predchádzania infekčným chorobám v snahe zničiť pôvodcu alebo zamedziť kontaktu s ním. Taká „maličkosť“ ako je umývanie rúk dokázala v 19. storočí významne znížiť perinatálnu úmrtnosť v Európe.

Základy princípov aseptického ošetrovania rúk uviedol do praxe  maďarský gynekológ a pôrodník Ignaz Phillipp Semmelweis. Zistil, že príčinou horúčky šestonedieľok zvanej aj puerpálna sepsa je infikovanie rodičiek počas pôrodu z kontaminovaných rúk lekárov, študentov medicíny, pôrodných báb a sestier. Semmelweis vyžadoval od personálu pôrodnice už v roku 1847, aby si pred vyšetrením pacientky umývali ruky roztokom chlórového vápna. Stal sa tak priekopníkom antiseptickej metódy, zameranej na predchádzanie vzniku nemocničných nákaz.

Infekcie spojené so zdravotníckou starostlivosťou

V súčasnosti je už známe, že umývanie a dezinfekcia rúk je najlacnejším a najjednoduchším spôsob, ktorým môžeme zamedziť prenosu infekcie z personálu na pacienta, z pacienta na pacienta alebo z nemocničného prostredia na pacienta.  Napriek tomu sa odhaduje, že až vyše 1,4 milióna ľudí na celom svete trpí infekciami, ktoré vznikli v zdravotníckom zariadení. Týka sa to ako vyspelých tak aj rozvojových krajín. Kým vo vyspelých krajinách na nozokomiálne nákazy ochorie 5-10 % hospitalizovaných pacientov, v ostatných je to viac ako 15 % pacientov.

Dodržiavanie zásad správnej hygieny a dezinfekcie rúk zdravotníckymi pracovníkmi má priamy vplyv na zníženie nákaz spojených so zdravotníckou starostlivosťou, zníženie chorobnosti a smrtnosti pacientov, skrátenie hospitalizácie, čím sa znížia aj náklady na ošetrenie pacienta a celkovo skvalitní zdravotnícka starostlivosť.

5 dôležitých momentov pre hygienu rúk

Čisté ruky sú najdôležitejšou výbavou každého zamestnanca zdravotníckeho zariadenia. Týka sa to nielen ambulancií, nemocníc, kde sú dezinfekčné prostriedky čoraz častejšie dostupné na každej chodbe, ale aj sanitných vozidiel, či ľudí, ktorí prichádzajú do styku s telesnými tekutinami pacienta ako sú laboratóriá alebo jedálne. Kedy je potrebné na hygienu rúk určite nezabúdať?

  1. Pred kontaktom s pacientom – aby sme ochránili pacienta pred mikroorganizmami, ktorými máme osídlené ruky.
  2. Pred aseptickým výkonom – chránime tým pacienta nielen pred mikroorganizmami, ktoré osídľujú naše ruky, ale aj pred mikroorganizmami jeho vlastnými.
  3. Po rizikovej expozícii telesnými tekutinami – po kontakte s biologickým materiálom, aj po stiahnutí rukavíc, umytím rúk chránime seba a nemocničné prostredie pred mikroorganizmami pacienta.
  4. Po kontakte s pacientom – vrátane jeho okolia a vecí, čím chránime seba aj nemocničné prostredie pred mikroorganizmami pacienta.
  5. Po kontakte s okolím pacientom – ruky je potrebné umyť aj po kontakte s prostredím pacienta, napr. zariadením jeho izby, aj keď nedošlo k priamemu kontaktu s pacientom. Aj týmto krokom chránime seba a nemocničné prostredie pred mikroorganizmami pacienta.

Mikroflóra našich rúk

Pokožku rúk osídľuje rezidentná a tranzientná mikroflóra. Rezidentná mikroflóra pozostáva z mikroorganizmov, ktoré sa nachádzajú v hlbších vrstvách epidermis a obvykle nie sú pôvodcami infekcií. Tranzientná mikroflóra je odrazom prostredia a charakteru vykonávanej práce. Týka sa to najmä pokožky rúk zdravotníckeho personálu, ktorá často obsahuje podmienene patogénne ale aj patogénne baktérie ako Streptococcus pyogenes, Streptococcus faecalis, Acinetobacter, E. coli a pod. vrátane mykobaktérií.

Laboratórne experimenty dokázali, že bakteriálny kmeň je schopný prežiť na koži dlhšie ako 150 minút, čo je dostatočne dlhý čas na prenos nákazy z pacienta na pacienta alebo z personálu na pacienta. Predísť tomu môžeme správnym umývaním rúk s následnou dezinfekciou.

Spôsob umývania rúk je dôležitý

Rôzne príležitosti si vyžadujú rôzne spôsoby umývania rúk. Pri viditeľne znečistených rukách, pred manipuláciou s jedlom a liekmi, pred jedlom, po použití toalety, po kontakte s pacientom a po zložení rukavíc sa vyžaduje tzv. bežné mechanické umytie rúk:

Najprv je potrebné zložiť prstene. Následne si opláchneme ruky pod teplou tečúcou vodou, použijeme primerané množstvo tekutého mydla (asi 1 ml), ruky poriadne umývame z každej strany asi 30 sekúnd a potom ich opäť poriadne opláchneme pod teplou tečúcou vodou. Na záver ich utrieme jednorázovým uterákom.

Tzv. hygienické umývanie rúk sa vykonáva rovnako, ale namiesto obyčajného mydla sa použije tekuté dezinfekčné mydlo. Cieľom je odstránenie nečistôt vrátane tranzientnej mikroflóry najmä pri príprave a výdaji jedla, pri výkone osobnej hygieny a pri ošetrovaní infekčných pacientov. Hygienické umývanie rúk je účinnejšie ako bežné umytie rúk. Ešte účinnejšia je však hygienická dezinfekcia.

Hygienická dezinfekcia sa vykonáva alkoholovým bezvodným dezinfekčným prostriedkom. Pri dezinfekcii rúk sa do suchej pokožky vtiera asi 2-3 ml dezinfekčného prostriedku počas 30-60 sekúnd, kým sa neodparí alkoholová zložka. Vykonáva sa pred invazívnymi a aseptickými zákrokmi, pred navliekaním sterilných rukavíc, pred ošetrením imunodeficitného pacienta, po výkonoch, pri ktorých dochádza k mikrobiálnej kontaminácii rúk (ako je napr. kontakt s telesnými tekutinami, s použitými obväzmi, bielizňou a pod.). Taktiež po zvlečení rukavíc, medzi jednotlivými ošetreniami pacientov, po kontakte s kožou pacienta, ale aj pri prechádzaní z kontaminovanej časti tela pacienta na čistú v priebehu jedného ošetrenia.

Sila skutočne čistých rúk

Medzi choroby špinavých rúk patria najmä hnačkové ochorenia spôsobené rotavírusmi a norovírusmi, žltačka typu A, rôzne chrípky, taktiež parazitárne ochorenia typické skôr pre deti ako sú mrle, škrkavka, alebo nepríjemná toxoplazmóza. Mnoho ľudí sa pritom spolieha iba na mydlá. Tie však odstránia iba 20 %nečistoty. Pre odstránenie zvyšných 80 % je potrebné použiť dezinfekčné prostriedky. Odborníci odporúčajú uprednostniť tekuté mydlo pred tuhým, na ktorom môžu zotrvávať baktérie, a umývať ruky niekoľkokrát denne. Kedy? Vždy po návrate domov, pred prípravou a konzumáciou jedla, ale aj počas nej (najmä pri spracovaní mäsa), po použití toalety, pred manipuláciou s bábätkom a po jeho prebalení, po kontakte so zvieratami, po ceste v hromadných dopravných prostriedkoch, po manipulácii s peniazmi a nákupným vozíkom, po práci v záhrade, taktiež po kontakte s maródom, po návšteve u lekára, pred vstupom do nemocnice aj po odchode z nej.

Čistými rukami chránime nielen seba, ale aj svoje okolie a svojich blízkych.

Zdieľať tento príspevok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


X